Vitaj na mieste, kde nemusíš byť dokonalá

Niekedy mám pocit, že svet sociálnych sietí patrí iba dokonalosti. Že Instagram je jedno nekonečné divadlo, kde všetko musí byť krásne, upravené, zladené, nastajlované. A najmä – stále lepšie ako včera. Ale kde je potom priestor pre nás, ženy 30+, ktoré sa snažíme stíhať život, prácu, domácnosť, vzťahy, niekedy deti, niekedy podnikanie… a popritom všetkom ešte aj „byť dosť“?

Rozhodla som sa, že si tu na svojom webe vytvorím malý priestor – blog pre nás, obyčajné (a pritom úplne výnimočné) ženy. Nie preto, že by som mala všetky odpovede. Ale preto, že verím, že v zdieľaní je sila. Že keď sa navzájom otvoríme, nemusíme sa cítiť tak samy. Že aj keď máme každá inú prácu, iné starosti, iné tempo – každá z nás nesie niečo ťažké. A zaslúži si porozumenie.

✅ Tlak, ktorý som si potrebovala priznať: sociálne siete ma vyčerpávali

Jedna z prvých vecí, ktoré som si musela priznať sama pred sebou, keď som sa chcela naučiť žiť inak, lepšie.. bolo, že Instagram – miesto, kde som trávila denne hodiny – mi začal ubližovať. Nie preto, že by som nechcela vidieť krásne veci, inšpiráciu alebo úspechy iných. Ale preto, že to celé začalo byť príliš.

Príliš dokonalé vlasy. Príliš tip-top nechty. Príliš vyumelkované make-upy, outfity, fotky… a popri tom ešte aj „autentické“ popisky o tom, ako je život ťažký – ale na fotke dokonalá káva s matchou na dovolenke pri mori.

A potom sa pozrieš na seba 🤪

Na ten kôš plný opraného, ale už tri dni neuloženého prádla.

Na masné vlasy v drdole, lebo dnes si proste nemala čas, alebo sa ti len nechelo…

Na neumyté zrkadlo v kúpeľni a kuchyňu, kde je bordel aj napriek tomu, že si ju pred hodinou celú upratala.

A zrazu máš pocit, že nie si dosť.

Ale vieš čo? Nie je chyba, že takto žiješ.

Nie je chyba, že nemáš všetko tip-top.

Nie si jediná. Si len človek.

😳 Prestala som sledovať takmer všetky profily. A vrátil sa mi pokoj.

Pred asi dvoma rokmi som si povedala dosť. Kvôli vlastnému mentálnemu zdraviu som prestala sledovať väčšinu profilov, ktoré ma síce kedysi bavili, ale zrazu mi len pripomínali, že by som mala byť niekde ďalej. Že by som mala robiť viac. Že nie som dosť.

A pritom som vedela, že pracujem viac, ako väčšina ľudí, ktorých poznám. Len som si nevšimla, že sa porovnávam s tými, ktorých „dokonalý život“ je ich hlavná práca. Instagram ich živí. Ja však mám okrem práce aj reálny život. Klientky. Rodinu. Domácnosť. Telo, ktoré si pýta oddych. A dušu, ktorá potrebovala ticho.

Mnohí si mysleli, že som „nahnevaná“ alebo že sa mi nepáčia cudzie práce,profily… keď som prestala sledovať aj profily súvisiace s PMU alebo Beauty. Ale pravda je oveľa jednoduchšia 🤗 potrebovala som prestávku. A možno ju potrebuješ aj ty. Najprv som veľmi váhala, minimálne rok som cítila, že potrebujem čistejšiu hlavu. Neodvážila by som sa, keby som si nevypočula jednu múdru vetu: Ale veď nemusíš. Môžeš robiť a pozerať čo len chceš. Je to tvoj život a úprimne? Myslíš si, že napríklad taká účtovníčka vo svojom voľnom čase pozerá ešte na faktúry? 🤪 Tí, ktorí ťa poznajú pochopia 🙌❤️

🔕 Ticho mi prinieslo nápady

Odvtedy som zistila niečo krásne. Keď sa prestaneš neustále pozerať na iných, začneš konečne vidieť samu seba. Moje dni sú pokojnejšie. Mám viac kreativity. Viac odvahy tvoriť po svojom – nie tak, ako to robí trh. A hlavne ✔️ menej tlaku a stresu.

Dnes používam Instagram hlavne na zdieľanie svojej práce. Nežijem na ňom.

Nezabúdam žiť reálny život, zatiaľ čo sa všetko ostatné už pripravuje na ďalšiu sezónu.

Už teraz v júli na nás z každej výlohy kričí Halloween. V obchodoch nám podsúvajú, čo všetko by sme už mali mať kúpené. Sociálne siete nám zas podsúvajú, ako by sme mali vyzerať, žiť, cítiť sa. Ale nám život uteká medzi prstami, ak sa stále len naháňame za niečím, čo možno ani nechceme.

💬 Čo ti chcem týmto článkom povedať?

Že si v poriadku.

Že ten neuložený kôš prádla ťa nedefinuje.

Že masné vlasy neznamenajú, že nezvládaš.

Že keď si dnes nevypila kolagén, nič sa nestalo.

A že ten Instagramový život, čo vyzerá dokonale – nie je celá pravda.

Ak sa dnes cítiš unavene, porovnávane, stratená – tak si tu správne.

Tento blog nebude o tom, ako „byť lepšia“.

Ale o tom, ako byť sama sebou – a cítiť sa v tom dobre.

Ak sa ťa tento článok dotkol, tak zostaň so mnou.

Napíš mi, zdieľaj ho, alebo len potichu čítaj.

Aj to sa počíta. ❤️